Portfólio
"Len keď sme vyrovnaní, dokážeme so svojím životom robiť zázraky.
Len keď sme šťastní, pritiahneme si do života lásku.
A len keď máme vo svojom živote lásku, môžeme postúpiť ďalej."
Divadelná hra
Prvý
príbeh "Rázcestie časov" zachytáva cyklus našej planéty od súčasnosti - keď má
človek pocit, že je na vrchole potravinového reťazca - cez možnosť, čo sa môže
udiať, keď na jeho rebríčku klesne - až po pochopenie, že všetko má svoj
koniec.
Na túto zmenu je potrebné sa pripraviť. Zmena v hre sa týka
predovšetkým spôsobu zmýšľania, prevzatých vzorcov správania či už od rodičov, spolužiakov,
učiteľov, kamarátov.
Zmena v živote poskytuje priestor získať nad vecami nadhľad a zároveň možnosť pristupovať k určitým situáciám inak, než sme boli navyknutí predtým ...
...ukážka pripravená v spolupráci s OZ-Trikvetra
Kniha
Paperback / Audiokniha
Príbeh, ktorý nesie v sebe
poznanie a rozlúštenie mnohých hádaniek súvisiacich s ľudstvom.
Láska, vášeň,
odvaha, nebezpečenstvo, osud a trpezlivosť sa prelínajú životom takým spôsobom,
ktorý nás núti na chvíľu sa zastaviť a nad všetkým premýšľať.
Ľahko vnímateľné,
futuristické prvky sci-fi dodávajú deju charakter a hlbokú pointu.
Táto kniha je plná skúseností, nadhľadu a ľudskosti, ktoré sú nám tak dôverne známe.
Pomenovaní viažúcich sa k danému knižnému dielu by sme našli mnoho.
Nenechajte sa oklamať - ich zvolená všeobecnosť je zámerná. Prečo? Nadšenie z objavovania je krásna vec, tak nech i vás sprevádza. Prajem príjemné chvíle.
Michaela Tišková
Literárne dielo Ženy z rodu Una
jednoznačne stojí za prečítanie/vypočutie.
Čítajte/počúvajte a ak máte pevnú vôľu a schopnosť
porozumieť súvislostiam, zaručujem vám, že na jej konci nadobudnete príjemný
pocit, že všetko je tak, ako má byť.
Ten istý pocit, ktorý mám teraz aj ja.
Silvia Budayová
Tvorba textu pre deti
Edícia rozprávok pozostávajúcou z dvanástich príbehov zo života lesných zvieratiek + bonusovej rozprávky o fantázii s maľovankou, doplnených jedinečnými kresbami od viacerých talentovaných ilustrátoriek.
Cieľom je prebudiť v deťoch prirodzený záujem o prírodu, aby vyrastali s vedomím, že sa k nej treba správať s láskou a úctou.
Jednoduché, zrozumiteľné príbehy zasadené do štyroch ročných období sú výbornou edukatívnou pomôckou pre rodičov, zamestnancov detských centier, klubov, materských i základných škôl či iných voľnočasových výchovno-vzdelávacích zariadení.
Na začiatku bol len nápad urobiť
niečo pekné pre deti. Cestou to prerástlo do poslania už aj tým najmenším
ukázať, aká je príroda pre nás ľudí dôležitá. Byť jej súčasťou nie je luxusom,
ale nutnosťou. Som vďačná, že som sa spolu-podieľala na tvorbe textov.
Uverejnené články
Audio
- v rámci spolupráce s OZ-Trikvetra.
Počas štúdia na The Writers Bureau
Short story
...
Sample of The radio play ' SOPHIE, RUN!'
Scene One
The site of the Estacada and lots of noisy construction machines there. Workers are shouting. A mobile rings.
- James: yea? into the phone
- A voice on the phone: You never waste a word, do you James?
- James: No. What do you want?
- A voice on the phone: Three people from the development department want to see the Estacada. They'll be on the site in three hours.
- James: Great! That's what I need right now. Making entertainment for bored office mice. Who's coming?
- A voice on the phone: Vincent Wilson is specialist for bridges. Taylor Evans is an estimator and ...and...Ahem anyway if you see a small man about one meter sixty high and ginger hair wandering around with two young women one with brown and with blond hair, it's them. See y...
- James: Wait! Who's the last one?
- A voice on the phone: Sophie. I´m sorry. I've got to go. Bye!
- James: Great! Why ...
A voice on the phone hang up...
...
Description of
atmosphere
The head waiter was leading a small plump man to the table for two, when the man stumbled against the leg of one table and crashed into a waitress, who somehow managed not to break any of the glasses on her tray. After many times saying, 'I'm so sorry.' he sat behind the table and ordered a cup of tea with a shaking voice. The man had a view right to the dining room's door and he spent most of the time staring at it. If he didn't look at the door, he checked his wrist-watch every five minutes or he wiped his brow and neck from sweat. After five cups of tea and ten used handkerchiefs in his case he decided to leave. He was just about to call a waitress when he saw his companion arrive. For the last time, he wiped sweat from his brow and tried to calm down.
...